Poriadok, Pramene a System Prava

Potreba poriadku

Právny poriadok – súhrn všetkých prameňov práva, ktoré platia v určitom štáte. Každý štát má právny poriadok a musia ho dodržiavať občania aj cudzinci.

Pramene práva – sú formy, v ktorých sú objasnené jednotlivé právne normy.

Druhy prameňov práva

• Normatívne právne akty
• Právne obyčaje
• Súdne precedensy
• Normatívne zmluvy

Normatívny právny akt – všeobecne záväzný právny predpis charakteru zákona, zákonného opatrenia, vyhlášky, nariadenia vlády...

Zákon – základný druh právnych noriem, je produktom najvyšších orgánov štátnej moci a jeho prostredníctvom sa stanovujú základné pravidlá správania sa fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Obyčaj – prameňom práva sa stáva vtedy, keď sa určité správanie dlhotrvajúcim uskutočňovaním skonkretizovalo, štátne orgány ju aplikujú a v prípade porušenia uplatňujú štátne nútenie.

Súdne precedensy – ide o individuálny právny akt, pretože vychádza z konkrétneho súdneho poriadku. Súd rieši prípad, ktorý doteraz nebol upravený právnymi normami, a všetky ďalšie súdne procesy sa riadia podľa vzoru tohto rozhodnutia.

Normatívna zmluva – skupina právnych vzťahov určitého druhu, napr. zmluva medzi odbormi a zamestnávateľom. Nemá všeobecný normatívny charakter, ale je hlavným prameňom medzinárodného práva.

Charakteristika práva

Občan môže robiť všetko, čo mu právne normy nezakazujú.

Právo sa od ostatných normatívnych vzťahov odlišuje:

• Monizmom (t. j. aby v štáte platilo jedno právo).
• Spätosťou so štátom, lebo sa opiera o jeho dominantnú moc (v prípade nedodržiavania sú sankcie).

Zvláštnou formou, ktorú ustanoví alebo uzná štát (má podobu zákona, vyhlášky). Platnosť a účinnosť nadobúda v presnom čase, pričom štát berie zodpovednosť, že sa občania majú možnosť s právom oboznámiť.

Právna kultura

Na svete je mnoho národov, ale civilizácií len niekoľko (západná, východná...).

Civilizácia – spoločné pomenovanie určitej skupiny štátov a národností, ktoré uznávajú rovnaké duchovné hodnoty a zvyčajne majú rovnakú právnu kultúru.

Právna kultúra – zoskupenie blízkych právnych systémov viacerých národných práv, ktoré majú spoločné základné charakteristické znaky a filozofiu práva, rovnaké formy na vyjadrenie práva, rovnaké spôsoby, ako sa právo uvádza do života, rovnaký systém vzdelávania právnikov a rovnakú organizáciu súdov.

Právna komparistika – zaoberá sa porovnávaním typov právnych kultúr.

Typy právnych kultúr

1. Európsky (bez UK) – SR ho uplatňuje od roku 1991 prijatím Listiny základných práv a slobôd.
2. Angloamerický
3. Náboženský
4. Socialistický

Detailné typy právnych kultúr

Európsky typ je založený na písanom práve, ktoré sa delí na verejné a súkromné, a tvoria ho štátne orgány, ktoré opravtuňuje ústava štátu.

Angloamerický typ vznikol v UK a platí aj v bývalých kolóniách. Ide o zvykové právo (Common Law) – nepísané právo založené na súdnych precedensoch, ktoré dáva právo na porotný súd.

Náboženský typ funguje v krajinách, kde náboženstvo určuje život obcana a platí cez povinné piliere vierouky.

Socialistický štát vyjadroval záujem jednotlivca v intenciách vtedajšej ideológie.

Myšlienkové zdroje európskej právnej kultúry

• Grécky zmysel pre cit a krásu (kalokagatia – jednota tela a ducha)
• Rímsky zmysel pre právo, poriadok a spravodlivosť
• Kultúrna mravnosť (Hora Sinaj)

Systém práva

Základné delenie práva

1. Medzinárodné právo
2. Vnútroštátne právo
3. Komunitárne právo (právo členov EÚ)

1. Medzinárodné právo

Predchodcovia: Vitoria, Suárez, Vásquez, na ktorých nadviazal Hugo Grotius. Vo svojom diele o práve vojny a mieru položil základy medzinárodného práva.

Normy vytvárajú suverénne štáty, ktoré rešpektujú uzancie a správajú sa k sebe s medzinárodnou kurtoáziou.

Ratifikácia a podpisovanie – u nás ich zabezpečuje prezident.

2. Vnútroštátne právo

• A – Verejné právo – založené na princípe subordinácie, jeho formy sú formulované ako príkazy a zákazy.
• B – Súkromné právo – založené na princípe rovnosti, jeho formy sú formulované ako dovolenia a oprávnenia.

Odvetvia práva

1. Ústavné právo – kódex: Ústava SR a Listina základných práv a slobôd
2. Správne právo – kódex: Správny poriadok
3. Občianske a rodinné právo – Občiansky zákonník a Zákon o rodine
4. Trestné právo – Trestný zákon, Trestný poriadok
5. Obchodné právo – Obchodný zákonník
6. Finančné právo – nie je kodifikované, riadi sa viacerými zákonmi
7. Pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia – Zákonník práce a aktuálne zákony

Občianske právo

Základné odvetvie súkromného práva, smeruje k napĺňaniu občianskych práv, slobôd, k ochrane osobnosti a majetku, upravuje vzájomné vzťahy medzi občanmi, fyzickými a právnickými osobami a štátom.

Účastníci: Fyzická osoba a právnická osoba.

Občiansky zákonník upravuje

1. Vlastnícke práva
2. Dedičské práva
3. Záväzkové práva

Rodinné právo

Patrí do súkromného práva. Zákon o rodine upravuje podmienky pre uzatváranie manželstva a rodinnoprávne vzťahy a je rozdelený do 4 oblastí:

1. Manželstvo
2. Vzťahy medzi rodičmi, deťmi a ostatnými príbuznými

VýživnéUrčenie rodičovstva a osvojenie

Formy vyjadrenia práva

Právo má osobitnú formu. V EÚ právnej kultúre rozoznávame právne texty a právne predpisy. Právo štátu je hierarchiou právnych predpisov, na ktorej vrchole je ústava štátu.

Právna sila je vlastnosť právneho predpisu, ktorá umožňuje jeho porovnávanie s inými právnymi predpismi – všetky musia byť v súlade s ústavou a nesmú odporovať vyššiemu právnemu predpisu.

Rozlišujeme zákony a vykonávacie predpisy. Univerzálne právne normy platia na území celého štátu, no existujú aj lokálne právne predpisy a všeobecne záväzné nariadenia.

Tvorba práva

Legislatívny a zákonodarný proces prebieha v niekoľkých štádiách:

1. Vytvorenie návrhu zákona – gestor je ten, kto zákon pripravuje.
2. Prerokovanie návrhu a hlasovanie – hlasuje 150 poslancov, na schválenie je potrebných 76 hlasov.
3. Podpísanie návrhu zákona (signácia) – podpisuje prezident, predseda parlamentu a predseda vlády.
4. Publikación – určuje, odkedy sa zákon dostáva do platnosti.